Rekonštrukcia a dostavba bývalého Letného arcibiskupského paláca súvisela so zmenou užívateľa a so zámerom vlády vybudovať na námestí tzv. vládnu štvrť, kde by sa sústredili najvyššie vládne a stranícke inštitúcie. Palác bol prebudovaný pre účely ministerstva zahraničných vecí. E. Belluš, ktorý získal zákazku pravdepodobne na základe úspešnej práce na Grassalkovichovom paláci, sa aj tu usiloval vrátiť stavbe všetky atribúty neskorého baroka. Pri adaptácii sa sústredil najmä na ústredný pavilón, ktorému prinavrátil pôvodný barokový lesk. Najvýraznejším počinom adaptácie je dostavba dvoch krídel k pôvodnému historickému objektu, ktoré naň nadviazali v mieste pôvodných nárožných rizalitov. Aj keď majú krídla autentické výtvarné riešenie, E. Bellušovi sa tu opäť podarilo zájsť až za hranice pôvodného konceptu a palác sa po jeho adaptácii stal ešte väčšmi barokovým.

Literatúra:
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Bratislava, Tatran 1984. 142 s, tu s. 52.
BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia). Architektúra & Urbanizmus 33, 1999, 1 – 2, s. 35 – 46.