Stanica mladých prírodovedcov, dnes Ekoiuventa, bola prvým komplexným centrom prírodovedných záujmových krúžkov socialistickej pionierskej mládeže na Slovensku. Okrem hlavnej budovy majestátne umiestnenej na terase kopca, patril do areálu rad skleníkov, stajní, chovateľských objektov, amfiteáter a sezónny bazén. Hlavná budova vznikla práve vtedy, keď sa N. S. Chruščov rozhodol ukončiť éru socialistického realizmu. Výtvarná a ideologická presvedčivosť však radí dielo k vrcholným prácam tohto prúdu u nás. Symetrický objem je odvodený z antického chrámu s masívnym stĺpovým portikom s architrávom a zuborezom. Tympanón nahrádza ťažký podstavec so súsoším devy a mladíka od Fraňa Gibalu. Vstupný portál zdobia po stranách reliéfy s radostnými výjavmi prírodovedného bádania detí. Z celkom iného inšpiračného zdroja pochádza zvlnený strop hlavnej sály, v mnohom podobný stropu knižnice od Alvara Aalta vo Viipuri (dnes Vyborg).

Literatúra: 
KRIVOŠOVÁ, Janka – LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990. 200 s., tu s. 47 – 48.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 179, 415.
DULLA, Matúš: Slovenská architekúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 196 s.

Foto:
Matúš Dulla