Výstavbu prvého výškového domu v Bratislave inicioval bratislavský podnikateľ s mäsovými výrobkami Rudolf Manderla. Potom, ako počas návštevy USA obdivoval tamojšie mrakodrapy, túžil postaviť rovnako ambicióznu budovu aj doma. S ponukou na spoluprácu oslovil viacero projektantov, až nakoniec návrh zveril trojici bratislavských architektov. Základný koncept domu vychádzal z predpokladu naplno využitej parcely, z ktorej mal vyrásť výškový obytný dom. Priestorové, objemové aj konštrukčné riešenie našli architekti pomerne rýchlo. Zložitejšie bolo hľadanie vonkajšej formy domu. Stavebník sa nakoniec priklonil k pomerne striedmej architektúre, s výraznými vertikálnymi pásmi na priečelí, ktoré prerastali do strešnej nadstavby s nápisom.
Konštrukciu prvého výškového domu v krajine tvorí oceľobetónový skelet, po piate poschodie osemosový, vyššie (až po 10 poschodie) štvorosový. V prízemí dom vytvára moderný variant podlubia a organicky zakrivenú pasáž so vstupmi do menších prevádzok. Architekti navrhli parter ako celopresklenený, čo ešte znásobovalo jeho vzdušnosť a odľahčenosť. Na prvom poschodí boli umiestnené kancelárie a veľká kaviareň s výhľadom na mesto. Náročnú stavebnú realizáciu zabezpečovala miestna pobočka významnej viedenskej spoločnosti Pittel&Brausewetter.
Manderlák, ako vežiak nazvali obyvatelia Bratislavy, vyrástol na jednom z najväčších stavenísk prvej Československej republiky, na Námestí republiky. Práve tu, na okraji historického jadra mesta vyrastala moderná „Prachtstrasse“ s funkcionalistickými palácmi vtedy najvýznamnejších komerčných inštitúcií. Novostavby dvojnásobne prevyšovali pôvodnú periférnu zástavbu a úplne tak menili bývalé trhovisko na nové centrum mesta. Jedenásť poschodový vežiak „mäsiara“ Manderlu však aj v tomto novom prostredí provokoval svojou výškou ale aj umiestnením za líniou uličnej čiary. To, čo poburovala starousadlíkov a ľavičiarov, naopak, nadchýnalo bratislavskú bohému. „Mrakodrap predsunutý nad ulicu námestia” ich fascinoval a kaviareň Grand na prvom poschodí domu sa na dlhé roky stala ich obľúbeným miestom.

Literatúra:
Hochhaus Manderla in Pressburg. Forum 5, 1935, s. 184 – 186.
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, s. 152 – 153, 155.
Moravčíková Henrieta: Tradícia a novátorstvo v architektonickom diele Christiana Ludwiga. Architektúra & Urbanizmus 31, 1997, 4, s. 197 – 198.
Dulla, Matúš - Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 96 – 97.
Moravčíková, Henrieta: Dva modely prijímania moderny na Slovensku: Fridrich Weinwurm a Christian Ludwig. Architektúra & Urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. 131 – 154.

Foto:
Archív hl. mesta Bratislavy
Podorys: 
Archiv Oddelenia architektury, ÚSTARCH SAV