Obytný súbor Unitas sa ako jeden z prvých v ozaj veľkej mierke usiloval vyriešiť zlú bytovú situáciu v meste koncipovaním jednoduchého, ale zdravého bývania pre najslabšiu vrstvu spoločnosti, pružne reagoval na nové možnosti finančnej podpory, ktorú garantoval štát prostredníctvom zákona o stavebnom ruchu číslo 45/1930 Zb. a pri výstavbe súčasne uplatňoval aktuálne technické novinky, aby tak šetril finančné prostriedky. V neposlednom rade prinášal prostredníctvom riadkovej zástavby nový pohľad na tvorbu mesta. Všetky tieto momenty vzbudzovali od samého začiatku záujem predstaviteľov domácej avantgardy, ktorá venovala výstavbe sústredenú pozornosť.

Bytový súbor tvorí sedem samostatne stojacich šesťpodlažných domov usporiadaných do riadkov s nepravidelnými rozostupmi. Jeden z krajných domov má pôdorys tvaru L a pôvodne uzatváral štruktúru zo severnej strany. Bytové domy sú koncipované ako pavlačové. Ich formu určuje oceľobetónová rámová konštrukcia, ktorá sa v podobe bledšieho odtieňa omietky premietla aj na fasády domov. Múry vyhotovili z hutneného betónu, stropy z oceľobetónového systému Ast – Moulin. Okná boli drevené, len v parteri použili oceľ na rámy výkladov. V jednom dome je 49 jednoizbových a 11 dvojizbových bytov. V suteréne domov sa nachádzali práčovne, v parteri smerom do ulice drobné prevádzky. Podľa pôvodných plánov mali byť byty zariadené rovnakým vstavaným nábytkom a mobiliárom z oceľových rúrok, ktorý sa nakoniec pravdepodobne z finančných dôvodov nerealizoval. Priestory medzi domami boli vyhradené na rozličné účely, v dvoch mali byť zeleninové záhradky, inde oddychové priestory a miesta na hry detí.

Obytný súbor Unitas možno považovať za najkomplexnejšie stavebné podujatie slovenskej avantgardy. V procese jeho výstavby a propagácie sa angažovali aj viaceré osobnosti Školy umeleckých remesiel. Popri autorovi projektu Friedrichovi Weinwurmovi , ktorý bol členom kuratória ŠUR, to bol najmä Antonín Hořejš, ktorý prispel k hodnoteniu diela či Jaromír Funke, ktorého fotografie ešte posilnili výsostné postavenie projektu v kontexte avantgardy.

Literatúra:
Unitas. Nová Bratislava. 1, 1931, č. 1, s. 12 – 16.
W. [F. Weinwurm]: Klienwohnungsbauten "Unitas" in Bratislava. Forum 1, 1931, s. 53 – 55.
HOŘEJŠ, Antonín: Unitas. Žijeme, 1931 – 1932, s. 232 – 234.
TEIGE, Karel: Nejmenší byt. Praha, Václav Petr 1932, s. 103.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971, s. 58 a 66-67.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, s. 110.
SZOLGAYOVÁ, Elena: Obytný súbor Unitas. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, č. 1 – 2, s. 102 – 105.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Friedrich Weinwurm. Bratislava, Slovart, 2014, s. 98 – 101 a 304 – 307. 

Ilustrácie:
Archív hlavného mesta SR Bratislavy, Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV