Administratívna a obytná budova bola reprezentantom puristickej moderny. Výškou, tvarom ostro rezaného hranola a bezozdobnými travertínovými fasádami nekompromisne vstúpila do historizujúceho prostredia štvorcového námestia. Mesto sa obrátilo aj na Bohuslava Fuchsa so žiadosťou o vyjadrenie k začleneniu objektu do historického podlubia. Dvojposchodový objekt s ustupujúcim tretím poschodím a s arkádovým podsiením v parteri námestia pôdorysne zaberal plochu troch pôvodných domov. Otvorená banková hala na prízemí bola už v roku 1931 rozdelená na menšie kancelárske priestory. V neskoršom období slúžila budova ako sídlo mestského národného výboru. Niekoľko rokov nevyužívanú a poškodenú budovu v roku 1996 zbúrali napriek protestom ochrancov modernej architektúry. Odhliadnuc od tohto barbarského činu patrí odvážna architektúra Agrárnej banky k najvýznamnejším dielam slovenskej moderny. Kombinácia radikálneho purizmu, charakteristického pre prácu architektov Weinwurma a Vécseia, a tradičného slovenského materiálu travertínu dokazuje nielen majstrovstvo oboch architektov, ale tiež schopnosť modernizmu využívať tradíciu. 

Literatúra:
Amts- und Wohngebäude der Waagtaler Agrar- und Gewerbebank in Žilina. Forum1, 1931, s. 283.
Fridrich Weinwurm – architekt novej doby. Katalóg. Ed. Štefan Šlachta. Bratislava, SAS 1993.
STOLIČNÁ, Elena – DULLA, Matúš: Banka na spadnutie. Historická revue 5, 1994, 7, s. 35 – 36.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005. 184 s., tu s. 147.
Považská agrárna a priemyselná banka. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XXV.
ANDRÁŠIOVÁ, Katarína – DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – SZALAY, Peter – TOPOLČANSKÁ, Mária. Travertine Modernism. In Docomomo Journal 2007, 36, s. 91 – 93.


Zdroj obrázkov:
Desaťročie výtvarnej práce Umeleckej besedy slovenskej 1922 – 1932