Vyspelý urbanistický koncept kolónie a citlivá práca so zeleňou sa pripisuje importu nemeckej teórie stavby miest prostredníctvom vtedajšieho správcu továrne - koncernu Hermann Göring Werke. Kolónia je kolektívnym dielom, hoci niektoré pramene pripisujú autorstvo Ch. Ludwigovi. Celok tvoria dve časti – úradnícka (20 domov) a o niečo skromnejšia robotnícka (7 dvojdomov a 26 domov). Komplex dopĺňal učňovský domov a športový štadión. Domy úradníkov sú výnimočným produktom tohto obdobia. Pozoruhodná je najmä v našich pomeroch nezvyčajná aplikácia pseudorománskych motívov, typická pre nemeckú národno-socialistickú architektúru obytných stavieb. Okrem ťažkej hmoty s vysokou sedlovou strechou a s pultovými vikiermi sú to prečnievajúce trámy podstrešia, skosené ostenia dverí so segmentovým oblúkom, nárožné valcové arkiere s kužeľovou strechou a zasklené arkiere so zimnou záhradou. 

Literatúra:
Friedenarbeit im vierten Kriegsjahr. Feierlichkeiten in der Werksiedlung Dubnica. Grenzbote 24. august 1943, s. 5.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 170, 408.

Zdroj obrázkuu:
Archív Matúša Dullu
Pôdorys: 
Archív Oddelenia architektúry, ÚSTARCH SAV