Objekt, ktorý pôvodne slúžil ako dom pre lodný personál Slovenskej dunajplavby (v súčasnosti nazývaný ako starý dom lodníkov), je pre väčšinu okoloidúcich takmer nepostrehnuteľný vďaka svojej skrytej polohe uprostred bratislavského prístaviska. Sympatický vzhľad budovy nás na prvý pohľad zaujme kompozíciou hmoty, nautickou tvarovou symbolikou a súčasne svojou pomerne komornou mierkou. Oválny pôdorys s ustúpeným posledným podlažím a vežou alias kapitánskym mostíkom, to všetko tvorí pôsobivý celok. Usporiadanie fasád podmienila poloha objektu. Členiacimi prvkami sú dvojkrídlové okná a malé balkóny na oboch koncoch oválnej hmoty 5-podlažnej budovy. Hlavný vstup je situovaný na stred budovy smerom od prístaviska, vedie nás do vstupnej kruhovej haly s pôvodnou terazzovou dlažbou. Na kruhovú halu je napojené úzke dvojramenné schodisko. Všetky poschodia sú trojtraktové s chodbou v strede. Na prízemí sa nachádzala kuchyňa s jedálňou, na prvom poschodí boli kancelárie, na druhom poschodí spálne pre mužstvo, ašpirantov a kapitánov. Plochu tretieho – ustúpeného poschodia zaberali dva byty.
Objekt nás príjemne prekvapí svojou dispozičnou a funkčnou čistotou a materiálovou kvalitou charakteristickou pre stavebníctvo prvej ČSR. Jednoduché chodbové usporiadanie odvíjajúce s symetricky od schodiska sa po neveľkých stavebných zásahoch prispôsobilo súčasnému výhradne administratívnemu účelu.

Literatúra:
FAJGLOVÁ, Katarína: Sídlo divízie riečnej dopravy. Architektúra & urbanizmus 38, 2004, 1 – 2, s. 99 – 100.