Pamätník sa rodil ako návrh do súťaže, ktorá sa uskutočnila v roku 1959. Architekt vtedy siahol k charakteristickej dobovej forme: na podnoži sa vznášala nízka hmota prostého štvorcového pôdorysu. V jej elementárnom tvare sa zračilo prekonanie vtedajšieho historizmu lapidárnym geometrickým tvarom. Z politických dôvodov mohol autor pokračovať na projekte až v roku 1963. Jeho naturelu však bolo bližšie skulpturálne poňatie, a preto sa pri koncipovaní definitívnej podoby diela spojil s mladým sochárom Jozefom Jankovičom. Jankovičova sugestívna plastika Obete varujú sa stala centrálnym akcentom celej stavby (po roku 1968 ju však premiestnili do Kališťa, do pamätníka sa vrátila až roku 2004 pri príležitosti 60. výročia SNP.) Objekt je založený na pôsobení holého betónu, z ktorého sú sformované dva škrupinové segmenty ležiace na horizontálnej podnoži. V nich sú hlavné priestory múzea slovenského protifašistického povstania z roku 1944. Pamätník SNP sa skladá z horizontálnej podnože a tvarovanej hmoty, v strede preseknutej. Steny štrbiny sú zasklené, stropné dosky podlaží sú v oboch objemoch voľne zavesené. Centrom kompozície je Pietna vstupná sieň na prízemí, s drevenou dlažbou. V prízemnej hmote sú vedecké pracoviská, prednášková sieň, hygienické príslušenstvo, sklady a depozitár. Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou. 

Literatúra:
CHOVANEC, Jozef: Súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Výtvarný život 2, 1957, 7 – 8, s. 276 – 277.
ZÁRIŠ, František: Súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Projekt 1, 1959, 8 – 9, s. 111 – 117.
KUSÝ, Martin: Pamätník SNP v Banskej Bystrici. Projekt 6, 1964, 8, s. 172 – 175.
LACKO, Jozef: Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Projekt 11, 1969, 11 – 12, s. 205 – 213.
KUZMA, Dušan: Slovo autora. Projekt 11, 1969, 11 – 12, s. 213.
KAPASNÝ, Ladislav: Debnenie výstavnej časti pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Pozemní stavby 18, 1970, 12, s. 347 – 349.
Monument de la Révolte Nationale Slovaque – Banská Bystrica. L'Architecture d'aujourd'hui, février – mars 1972, 160, s. 72.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 286 s.
PECHAR, Josef: Československá architektura. Praha, Odeon 1979. 474 s.
SEDLÁKOVÁ, Radomíra – KUZMA, Dušan: Pamätník – múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Projekt 30, 1988, 10, s. 4 – 9.
DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. (Katalóg výstavy.) SNG, Bratislava 1995, 304 - 319.
Dušan Kuzma architekt. Ed. Katarína Kuzmová. Bratislava, SAS – Jaga 2000. 94 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
SNOPKO, Ladislav a i.: Obete varujú. Paralelné príbehy. Banská Bystrica, Orman a Múzeum SNP 2004. 92 s.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005. 182 s.
ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Dušan Kuzma. In: Šedesátá léta v architektuře očima pamětníků. Zborník rozhovorov. Petr Urlich, Petr Vorlík, Beryl Filsaková, Katarína Andrášiová, Lenka Popelová. Praha, Česká technika – nakladatelství ČVUT 2006, s. 294 – 303.
Pamätník Slovenského národného povstania. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XVI.

Foto:
Ján Sláma
Pôdorys:
Projekt, 1969, 11 – 12