Obytný súbor Medzi jarkami patrí z hľadiska radikálneho tvarovania urbanistickej štruktúry medzi najodvážnejšie realizácie v meste. Hoci sa tu aplikovali štandardné typy panelových domov, ich potenciál definovať verejný priestor dokázali architekti rozvinúť netradičným zoskupením do futuristicky pôsobiacich zhlukov. Vznikli tak tri veľké osemuholníkové bloky s rozsiahlymi vnútornými plochami v podobe polootvorených dvorov. Táto čiastočná otvorenosť je významným momentom konceptu. Priestory tak nie sú izolované, komunikujú s okolím nielen vizuálne, ale aj fyzicky, v zmysle pešieho pohybu po sídlisku. Dvory či skôr vnútrobloky navrhli ako rekreačno-športové priestory, ktoré mali podporovať detskú kreativitu a vzťah k umeniu. každý z vnútroblokov dotvárali originálne krajinné a parkové úpravy, umelé vŕšky na sánkovanie, cyklistické trasy, hrad s palisádami a objekt lietajúceho taniera, z ktorého sa zachovalo len torzo. Architekti vytvorili koncept vnútroblokov v spolupráci s akademickým sochárom Jurajom Hovorkom. Podstatnou súčasťou pôvodného konceptu bolo vyčlenenie automobilovej dopravy a parkovania na obvode obytnej štruktúry. Sídlisko Medzi jarkami je charakteristickým príkladom komplexnej bytovej výstavby, ktorá mala v podobe pomerne vzdialeného satelitu mesta riešiť ubytovanie rastúceho počtu obyvateľov Bratislavy v blízkosti rekreačnej lokality Vrakunský lesík.

Literatúra:
Ehrenberger, Imrich: Monumentálna kompozícia bytovej zóny. Projekt 18, 1976, 8 – 9, s. 10.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
Moravčíková Henrieta a kol.: Bratislava Atlas sídlisk. Bratislava, Slovart 2011, s. 335.

Zdroj obrázkov:
Archív Oddelenia architektúry, ÚSTARCH SAV