História Dunajských veľtrhov, ako aj idea slobodného prístavu v Bratislave, sa spája s osobnosťou Kornela Stodolu, predsedu slovenskej Obchodnej a priemyselnej komory. Stodola navrhoval v rámci tzv. Dunajskej koncepcie založiť v areáli prístavu verejné skladisko, vytvoriť slobodné colné pásmo, usporadúvať veľtrhy a zriadiť burzu.  S týmto cieľom založil v roku 1921 Orientálnu spoločnosť, neskôr premenovanú na Dunajské veľtrhy, ktoré sa v bratislavskom prístave konali pravidelne až do roku 1942. Dunajské veľtrhy boli najdôležitejším priestorom na predstavenie domácej priemyselnej produkcie a jej konfrontáciu s medzinárodnou scénou na území Slovenska. Podstatnú úlohu v tomto procese zohrávala aj vizuálna stránka výstavných pavilónov a propagačných materiálov veľtrhu. Od roku 1928 sa na nej významným spôsobom podieľala aj Škola umeleckých remesiel, respektíve osobnosti spojené s touto inštitúciou. Spojenie školy a veľtrhu bolo logickým dôsledkom prepojenia ŠUR s Obchodnou a priemyselnou komorou, kde hral dôležitú úlohu Antonín Hořejš, tajomník Obchodnej a priemyselnej komory. Na oddeleniach ŠUR vznikali plagáty veľtrhov aj inštalácie stánkov jednotlivých podnikov, ako boli napríklad Kabel Bratislava či Smolenická chemická továreň. Vedúci grafického oddelenia ŠUR, Zdeněk Rossmann navrhol v roku 1932 podobu expozície s názvom Bývanie v dreve a člen kuratória školy Friedrich Weinwurm bol zase autorom pavilónu cementární Ladce z roku 1931.

Literatúra:
LONGAUER, Ľubomír: Vyzliekanie z kroja 2. Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Slovart 2013, Bratislava.
MELUZÍN, Igor, Peter (ed.): ARTSCHOOL ŠUR+ŠUP+ŠUV 75. Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru 2007, Bratislava.
MOJŽIŠOVÁ, Iva: Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928-1939. Artforum – Slovenské centrum dizajnu 2013, Bratislava.

Ilustrácie:
Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928-1939, 2013