Stanovisko k návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii spoločnosti
Smart city s.r.o. a spoločnosti J & T REAL ESTATE, a. s.
Na Slovensku aktuálne neexistuje investor, ktorý by cielene a z vnútorného záujmu či presvedčenia vytváral inkluzívne mestské prostredie. Skupiny aj jednotlivci, ktorí v našom prostredí investujú do výstavby, sa orientujú výhradne na základe finančných ukazovateľov. Pokiaľ vnímame privátnu výstavbu ako nástroj na generovanie zisku, je to úplne legitímny postoj. Na jeho vyvažovanie a na presadzovanie verejného záujmu existuje rad inštitúcií, ako sú stavebné úrady, inštitút hlavného architekta, stavebné komisie miestnych a mestských zastupiteľstiev či územnoplánovacie nástroje ako sú územné plány zón. V minulosti sa osvedčili aj regulačné komisie či rozličné poradné odborné grémiá. Ide o štandardný, históriou overený mechanizmus demokratickej správy. Tento mechanizmus je na Slovensku dlhodobo deformovaný korupciou a politickými tlakmi. Stále však ako tak funguje. Obchádzanie štandardných procesov plánovania mesta, akými je aj pripomienkovanie jednotlivých fáz urbanistických a architektonických zámerov príslušnými inštitúciami, odbornou i širokou verejnosťou, prostredníctvom priznania štatútu významnej investície, môže spôsobiť nenávratné škody na prostredí, ktoré nás všetkých obklopuje.
Okolie Pribinovej je jednou z najexponovanejších lokalít Bratislavy. Ako o budúcom novom centre mesta o ňom uvažovali od začiatku 20. storočia. Tomu zodpovedalo aj opakované testovanie možností jeho využitia prostredníctvom architektonických a urbanistických štúdií. Na ich základe realizovali v dvadsiatych rokoch minulého storočia budovu Ministerstva verejných prác (dnes Ministerstvo vnútra SR) či Umeleckú besedu slovenskú. V tomto trende overovania a následnej výstavby sa pokračovalo aj v druhej polovici 20. storočia. Svedčí o tom realizácia Presscentra (dnes prestavané na Tower 115) aj výstavba novej budovy Slovenského národného divadla. Práve v súvislosti so stavbou divadla vznikol aj územný plán zóny Pribinova, ktorý sa v základných črtách premietol aj do súčasnej podoby okolia SND vrátane obchodno-obytného súboru Eurovea a veľkorysej nábrežnej promenády.
Obdobie ekonomického rastu na začiatku nového milénia značne zdeformovalo štandardný mechanizmus posudzovania a schvaľovania výstavby. Práve v tejto časti mesta realizovali súkromní investori rozsiahle plošné búranie pôvodnej historickej štruktúry. Táto likvidácia industriálneho dedičstva Bratislavy sa pritom uskutočnila tak rýchlo, že prakticky znemožnila adekvátne posúdenie hodnôt pôvodnej zástavby a jej prípadnú ochranu. Jedným z hlavných aktérov tohto procesu bola práve spoločnosť HB Reavis, ktorá je dnes nositeľom zámeru uchádzajúceho sa o osvedčenie významnej investície. Rozsiahle búranie pôvodných výrobných a administratívnych budov, často vysokých pamiatkových hodnôt, a ich nahradenie novou výstavbou, ktorá na tú pôvodnú nijak nereaguje, pritom v predstavení svojho aktuálneho zámeru nazýva „unikátnou revitalizáciou industriálnej zóny“. Tento eufemizmus, teda nahrádzanie priameho pomenovania nepríjemných javov inými slovami, nabáda k obozretnosti aj v súvislosti s materiálom predloženým na rokovanie vlády. Za eufemizmami „dynamický, strategický, rozvojový a smart“ sa môže skrývať džentrifikácia centra mesta, privatizácia verejného priestoru a vlastnícke aj logistické ovládnutie najexponovanejšej časti Bratislavy jedným, respektíve dvoma súkromnými subjektmi.
Podobný proces prebieha od začiatku nového milénia aj v západnej časti nábrežia na území bývalého PKO či v podhradí a jeho aktérom je druhý z dvojice subjektov uchádzajúcich sa o osvedčenie významnej investície, skupina J&T.
V Európe je výstavba mesta tradične považovaná za výsledok konsenzu medzi jednotlivými skupinami verejnosti, nemôže byť preto zredukovaná len na investičný zámer, nech by už mal akékoľvek osvedčenie. Na dosiahnutie konsenzu je potrebné prediskutovať konkrétne argumenty všetkých zúčastnených strán, overiť alternatívne riešenia a až potom prikročiť k presadzovaniu jedného z nich, a to vyžaduje čas. Predkladatelia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii však doteraz nepredstavili konkrétny projekt, ktorý by mohol byť príslušnými inštitúciami, odborníkmi či verejnosťou posúdený. Všeobecne formulované texty návrhu, bez overiteľných dát a grafických príloh, vzbudzujú podozrenie, že sami predkladatelia zatiaľ tieto podklady nemajú, respektíve nie sú ochotní ich zverejniť. Schválenie takýchto nedostatočne vyargumentovaných návrhov by bolo hazardom a nezodpovedným nakladaním s najcennejšími priestormi hlavného mesta našej krajiny.
Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV sa dlhodobo zaoberá modernými architektonickými a urbanistickými koncepciami a ich vplyvom na štruktúru mesta. Vzhľadom na výsledky našich skúmaní si dovoľujeme upozorniť, že v súvislosti s prípadným vydaním osvedčenia o významnej investícii hrozí že:
- sa veľká a významná časť hlavného mesta, vo vlastníctve malej skupiny subjektov, dostane mimo dosah verejnej správy a ostane bez možnosti, respektíve s minimálnou možnosťou uplatnenia ozajstných záujmov verejnosti,
- sa významne zdeformujú štandardné demokratické mechanizmy posudzovania a schvaľovania výstavby,
- sa vytvorí precedens, ktorý povedie k vyvíjaniu ďalších tlakov na vládu v súvislosti s vydávaním osvedčení o významnej investícii bez jasne formulovaných zámerov a štruktúrovanej diskusie s predstaviteľmi verejnej správy, odbornej aj širokej verejnosti.
V Bratislave, 7. decembra 2017
Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV
Prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
PhDr. Katarína Haberlandová, PhD.
Mgr. Peter Szalay, PhD.
Ing. arch. Laura Pastoreková, PhD.