Plnoautomatický mlyn so silom v Trnave si u architekta objednalo to isté družstevné ústredie (skratka NUPOD znamená Nákupné ústredie potravinárskych družstiev), pre ktoré navrhol družstevné domy v Bratislave. Priemyselný charakter stavby a jej úplná nezávislosť od tradície dovoľovali inovovať jej architektúru viac ako pri verejných mestských stavbách. Mlyn pozostáva z lapidárne rozdelených a protikladne tvarovaných základných objemov: ôsmich valcových síl, vlastného mlyna s dlhými radmi rastrovaných okien a nadstavby, ktorá premosťuje medzeru medzi nimi a je spojená s vodojemom a násypníkom, tvoriacim najvyšší bod objektu. Konfiguráciu výrazne dotvárajú dve šikmo zrezané plochy. Jedna je pri násypníku – v nej je vlastný šikmý lievik na nasýpanie. Druhá šikmá plocha prekrýva schodisko. V oboch prípadoch sú šikmé plochy priamym priemetom vnútornej funkcie. Samostatne stojaci sklad múky má voľný pôdorys a pásové okná súvisle obiehajúce po celom obvode. Mlyn bol vďaka dokonalej kompozícii často publikovaný v rôznych súboroch vybraných stavieb modernej architektúry.

Literatúra: 
BELLUŠ, Emil: Príspevok k budovaniu slovenského mlynárskeho priemyslu. Technický obzor slovenský 2, 1938, 3, s. 79 – 85. 
TEIGE, Karel: L´architecture moderne en Tchécoslovaquie. Prague, Ministére de l´information 1947 (nestr.).  
SFAELLOS, Charalambos Ath.: Le Funktionalisme dans l´architecture contemporaine. Paris, Editions Vincent Fréal er comp. 1952. 355 s. 
FOLTYN,  Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993, 238 s., tu s. 178.   
HUSÁK, Vladimír: Architektúra ako život. Dynamika metamorfózy tvaru na trnavskom mlyne. Projekt 41, 1999, 4, s. 46 – 51. 
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.

Zdroj obrázku:
Archív Oddelenia architektúry, ÚSTARCH SAV