Monumentálna budova nesie znaky dobových procesov v architektúre, kedy zosilnel vplyv novecenta mussoliniovského Talianska a v Nemecku vystriedala modernu architektúra národného socializmu. Banka je jedna z najlepších Bellušových stavieb a zároveň je i dôkazom jeho schopnosti prostredníctvom architektúry citlivo reagovať na aktuálne zmeny. Travertínový obklad budovy prechádza podľa klasicizujúcej schémy z hrubého opracovania v parteri do hladkých kvádrov na poschodiach. Signifikantné je najmä vstupné priečelie s veľkým prázdnym otvorom medzi hmotami vyšších bočných krídel, v ktorom mala byť umiestnená plastika gréckeho boha Hermesa, patróna obchodníkov (ale i zlodejov). K často publikovaným detailom patrí brána zo štvorcových kaziet z nehrdzavejúceho plechu.

Literatúra:
Der Neubau der Nationalbank in Bratislava. Prager Presse, Nr. 304, roč. 16, č. 7, Nov. 1936, s. 7. 
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Bratislava, Tatran 1984. 142 s.
Architekt Emil Belluš. Regionálna moderna. Katalóg výstavy. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, SAS 1992, (nestr.).
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993. 238 s., tu s. 192.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Národná banka Československá. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XXVII.

Zdroj obrázku:
Archív Oddelenia architektúry, ÚSTARCH SAV