Budova má dve krídla. Hlavné uličné krídlo je dispozičný a konštrukčný trojtrakt, má osem nadzemných a jedno podzemné podlažie. Dvojtraktové dvorové krídlo je trojpodlažné. Medzi oboma časťami je pol podlažia výškový posun úrovní. Na prízemí a na prvom poschodí sú kancelárske priestory, na ostatných poschodiach sú byty. Dispozícia je prísne funkcionálna, obytné podlažia sú koncipované jednotne ako typické podlažie. Práve to sa pripisuje Weinwurmovmu pôsobeniu v kolektíve autorov. Neobvyklá spolupráca architektov vznikla po súťaži, kde sa ich návrhy ocitli na prvých dvoch miestach. Vonkajší vzhľad budovy nesie znaky vyrovnaného neskorého funkcionalizmu. Určujú ho pravidelne rozmiestnené horizontálne okná a keramický obklad v parteri. Jeho celkový ráz je blízky možno skôr Bellušovej ako Weinwurmovej koncepcii architektúry.

Literatúra: 
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Bratislava, Tatran 1984. 142 s., tu s. 50 – 51.
Fridrich Weinwurm – architekt Novej doby. Katalóg výstavy. Ed. Štefan Šlachta. Bratislava, SAS 1993, (nestr.).
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 397.

Foto:
Matúš Dulla