Dinaska bola prvým a vtedy i mimoriadne progresívnym závodom na výrobu ohňovzdorných tvárnic a tehál. Výrobný a administratívny komplex vznikol v údolí Halčianskeho potoka, kde sa nachádzal výdatný zdroj kremenca. Koncepcia areálu reagovala nielen na požiadavky technológie, ale aj na morfológiu terénu a optimálne pracovné podmienky. Závod zahŕňal výrobné haly, prípravne, tepláreň, sklady surovín a hotových produktov napojené na vlečku, objekt administratívy a precízny systém dopravy. Stvárnenie jednotlivých objektov zdôrazňovalo ich rozdielne funkčné využitie. Architekt sa okrem architektonického zvládnutia náročného programu koncentroval na kvalitné prirodzené osvetlenie. Pôsobivý estetický účinok majú najmä výrobné haly odvážne prekryté železobetónovými škrupinami s nadsvetlíkmi.

Literatúra:
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Bratislava, Tatran 1984. 142 s., tu s. 59.
HUSÁK, Vladimír: Architektúra továrne Dinas v Banskej Belej. Zborník Z dejín baníctva v Banskej Belej, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici. Spravodaj č. 2 – 3, 1998, Prievidza, s. 121 – 125.
HAVAJ, Juraj: Výrobné a inžinierske stavby v diele profesora Belluša. Architektonické listy FA STU 2, 1999, č. 2, s. 43.
HUSÁK, Vladimír: Továreň Dinas v Banskej Belej. Významné dielo priemyselnej funkcionalistickej architektúry. Projekt 41, 1999, 6, s. 8 – 13.
HUSÁK, Vladimír: Továreň Dinas. Funkcionalistická priemyselná pamiatka v Banskej Belej. Stavba 3, 2000, 6, s. 39 - 41.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 415.

Foto:
Rajmund Müller