Sanatórium reprezentuje funkcionálny prúd založený na racionálnej dispozícii, humánnej mierke, jednotných výrazových prostriedkoch a na priestorovej otvorenosti. Hlavné priečelie s líniou priebežných veľkoryso riešených balkónov je orientované smerom na juh. Intimitu balkónov zabezpečovali závesy na oceľovej rúrkovej konštrukcii. Sanatórium obsahovalo 25 jedno- a dvojposteľových izieb, moderné lekárske zariadenia a vodoliečebný ústav. Vyspelosť programu bola výsledkom príkladnej kooperácie architekta a lekára. Koncom osemdesiatych rokov sa objekt začal prestavovať, dnes slúži ako pavilón ústavu detskej tuberkulózy. Nadstavba horného poschodia so šikmou strechou nenávratne zničila pôvodné architektonické kvality diela. 

Literatúra:
Neuere Arbeiten der Architekten Weinwurm und Vécsei, Pressburg. Forum 5, 1935, s. 108.
Fridrich Weinwurm – architekt Novej doby. Katalóg výstavy. Ed. Štefan Šlachta. Bratislava, SAS 1993, (nestr.).
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993, 238 s., tu s. 140.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ H., Henrieta – STOLIČNÁ, Elena: Architektonické diela 20. storočia na Slovensku – Vysoké Tatry, Poprad. Architektúra & urbanizmus 33, 1999, 3 – 4, s. CLV.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Friedrich Weinwurm. Architekt / Architect. Bratislava, Slovart 2014. 374 s.

Zdroj obrázku:
Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939