Medzi niekoľkými architektovými realizáciami rodinných domov, ktorým rovnostárska doba veľmi nepriala, vyniká radová zástavba vo Fialkovom údolí v Bratislave. Jedna z najkrajších lokalít mesta upútala architekta koncom šesťdesiatych rokov. Spolu so skupinou blízkych známych a priateľov odkúpili záhrady na hrane príkreho svahu nad známym bratislavským kameňolomom. Rodinné domy boli od začiatku koncipované a realizované ako kolektívny zámer, odrážajúci špecifickú spoločenskú klímu šesťdesiatych rokov. Umelecká komunita mladých obyvateľov domov umožnila, že radovka nemala ploty a jej obyvatelia žili čulým spoločenským životom. Na neveľkom pozemku navrhol architekt skupinu, navzájom sa dotýkajúcich rodinných domov, z ktorých každý má šírku 7,5 m a hĺbku 20 m. Domy sú vzájomne mierne posunuté kopírujúc priebeh vrstevníc a súčasne vytvárajúc potrebnú intimitu. Aj keď boli pôdorysné rozmery a strmý svah obmedzujúcimi podmienkami, Štefan Svetko vytvoril osem nesmierne úsporných a predsa veľkorysých domov. Ich základom je na dvoch úrovniach rozvinutý priestorový plán. Odvíja sa od vstupu, pokračuje jedálňou, obývacou izbou na dvoch úrovniach a končí až na teréne záhradnou terasou. Spojitá v dvoch úrovniach rozložená obývačka poskytuje jedinečný priestorový zážitok. K tomuto základu pristupujú takmer minimalistické spálne, hygienické a obslužné miestnosti. Väčšinu materiálov použil Svetko v ich základnej podobe: keramický obklad, betón, drevo či kamenné kocky na podlahe záhradnej terasy. Na mnohých detailoch možno identifikovať inšpiráciu ľudovou tvorbou, tak obľúbenou v šesťdesiatych rokoch. 

Literatúra:
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Nenápadný a predsa veľkorysý: rodinný dom v radovke. ARCH 9, 2004, 7 – 8, s. 34, 35.