Výstavba obytného obvodu s 2 300 bytmi si vyžiadala veľkoplošné búranie periférnej štvrte rodinných domov. Os tvorí široká Štúrova ulica, ktorá je pokračovaním výpadovky smerom na Bratislavu. Ulica má mestský ráz. Kolmo na ňu usporiadané obytné domy sú kombinované s obchodmi, službami a administratívou. Najčastejšie sa opakujú dva typy domov – výškový bodový dom s konkávne zakrivenou strechou strešnej nadstavby a pozdĺžny sekciový dom. Sídlisko nebolo dokončené v plánovanom rozsahu. Zaujímavým činom je pretvorenie prírodného prostredia tzv. Rolfesovej bane – po výsadbe zelene a doplnení malou architektúrou sa využíva na rekreačné účely. Urbanistická skladba i architektonický výraz domov zaraďuje sídlisko k typickým príkladom neskorej moderny.

Literatúra: 
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s.
Michal Maximilián Scheer. Architektonická tvorba 1925 – 1975. Katalóg výstavy. Ed. Klára Kubičková. Nitra 1984, s. 6.
Michal Maximilián Scheer. Architektonické dielo. Katalóg výstavy. Ed. Klára Kubičková. Bratislava, SNG, SAS 1993. 36 s., tu s. 7.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 418.

Zdroj obrázku:
Michal Maximilián Scheer. Architektonické dielo. Ed. Klára Kubičková