Pôvodne plánovanú nutnú výstavbu rímsko-katolíckej ľudovej školy sa stavebník mesto Žilina rozhodlo rozšíriť o administratívne a kultúrne priestory a vybudovať tak pre rímsko-katolícku cirkev širšiu kultúrnu inštitúciu pod súhrnným názvom Dom katolíckej kultúry a výchovy. Počítalo sa s vybudovaním zasadacej siene pre cirkevné zastupiteľstvo, kancelárskych miestností škôldozorného úradu a divadelnej sály. Stavebný pozemok v okrajovej časti historického jadra v blízkosti rímsko-katolíckeho farského kostola sa mal získať zbúraním pôvodnej, pre školské účely už nevyhovujúcej rímsko-katolíckej školy a odkúpením, prípadne vyvlastnením priľahlých domov. Pre problémy so získaním potrebných okolitých parciel sa  objekt nakoniec postavil v obmedzenej výmere, čím sa školské učebne, javisková časť divadelnej sály a okolie objektu stali pomerne stiesnenými. Nedostatok miesta sa aspoň čiastočne riešil adaptáciou priľahlého Grossmanovho domu, ktorý nebolo možné zbúrať z dôvodu, že sa jednalo o stavbu z pomerne nedávnej doby. Využil sa na umiestnenie cvičební a bytov pre zamestnancov školy. Interiér Reprezentačného domu bol rozdelený na školskú časť v pravom krídle objektu a na divadlo, ktoré zaberá plochu dvoch nadzemných podlaží ľavého krídla. Školská telocvičňa sa umiestnila do suterénu pod priestor divadelnej sály. Doba vzniku a pravdepodobne aj účel stavby a moravsko-nemecký pôvod architekta mali  vplyv na formálny vzhľad budovy, nadväzujúci na architektúru vtedajšieho Talianska. Monumentálna klasicizujúca budova je obložená bielym, v soklovej časti nahrubo opracovaným, v hornej časti hladkým travertínovým obkladom. Ústredným motívom sú tu výrazné vertikálne  úzke prierezy, členiace prevýšený arkádový portykus ako aj okná bočných krídel budovy. Podobné motívy používala v tom čase v Taliansku aj oficiálna fašistická architektúra. Repezentačný dom v Žiline je jeden z mála príkladov tejto inšpirácie na území Slovenska.
Súčasne s budovaním Reprezentačného domu sa podľa projektu architekta Otta Reichnera postavila aj dvojpodlažná balustráda z travertínových kvádrov a do „pôvodného románskeho slohu“ sa pod vedením architektov Otta Reichnera a Mikuláša Šestáka puristicky obnovil vedľajší rímsko-katolícky farský kostol.

Literatúra:
Architektúra a Urbanizmus 30, 1996, 3, s. XI.
PFLIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv: Premeny Žiliny, Žilina 1990.
PFLIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv: Reprezentačný dom. Kultúrny život Žiliny, 1989, 6, s. 27 – 28.
PFLIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv: Balustráda a farské schody. Kultúrny život Žiliny, 1989, 7, s. 20 – 21. 
Stavebné plány mesta Žiliny (Rubrika Projekty a stavby). Slovenský staviteľ XI, 8, s. 248.
PRIKRYL, Ľubomír – ŠTANSKÝ, Peter: Mesto Žilina, Žilina.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s., s. 168, s. 403 – 404.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945, Bratislava 1971, s. 146 – 147.

Foto:
Matúš Dulla