Druhá budova Matice slovenskej nahradila pôvodné sídlo tejto inštitúcie, ktoré sa odpredalo štátu. Návrh vyšiel z dvojkolovej súťaže, na ktorej sa zúčastnil aj Emil Belluš. Budova je koncipovaná na symetrickom pôdoryse so vstupom orientovaným do priľahlého parku. Na reprezentačné exteriérové schodisko nadväzuje v interiéri najprv jednoramenné a v priestore vstupnej haly široké dvojramenné schodisko. Na princípe dispozičného dvojtraktu boli v jednotlivých podlažiach pôvodne umiestnené priestory knižnice a čitárne, zasadacie miestnosti, kancelárie a v poslednom podlaží vedecké pracoviská a obrazáreň. V ľavom krídle bolo provizórne ubytovanie. Výraz druhej budovy Matice slovenskej zodpovedá idealistickému zápalu jej budovateľov. Klasicistická architektúra zrejme najlepšie reflektovala pocity obrodenia a národnej hrdosti, ktoré mala budova vyjadrovať. Vysoké stĺpy, portikus, tympanóny a prísna symetria, to sú charakteristické atribúty tejto stavby. 

Literatúra:
CHORVÁT, Juraj: Osud novej budovy Matice slovenskej. Slovenský denník 7, 10. 8. 1924, 182, s. 2.
Stavitel 5, 1924, 7, s. 100.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 75, 334.