Plaváreň Lafranconi postavili v rokoch 1957 – 1961 ako prístavbu k internátu s akademickou menzou Lafranconi (1928 – 1933, Klement Šilinger). Plaváreň je prvou významnejšou realizáciou architekta Ivana Matušíka. Po skončení vysokej školy pracoval v rámci vojenskej prezenčnej služby na Vojenskom projektovom ústave. Tam dostal úlohu navrhnúť plaváreň pre potreby Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova, ktorá v tom čase sídlila v budove internátu Lafranconi. Plaváreň je samostatným objektom, k hmote pôvodnej budovy je pripojená krčkom z južnej strany, v smere centrálnej priečnej osi, kolmej na hlavnú os internátu. Na priečelí plavárne použil Matušík keramický obklad, ktorý reaguje na fasády internátu. V interiéri architekt invenčne pracoval so stavebným materiálom – štítové steny zvnútra obmuroval pootočenou dierovanou tehlou ponechanou bez omietky. Pozdĺžna čelná stena je celopresklenná, čím sa návštevníkovi naskytne pohľad na prírodnú scenériu rieky Dunaj a protiľahlého lesa. Plaváreň pôsobí komorne a vhodne dopĺňa celý komplex, ktorý dnes patrí Fakulte telesnej výchovy a športu UK. 

Literatúra:
Ivan MATUŠÍK / Život s architektúrou. Ed. Ivan Matušík a Marian Zervan. Bratislava, MONADA atelier s.r.o. 2003. 176 s., tu s. 160.
ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Športové stavby na Slovensku. Od sokolovne ku skyboxom. ARCH 12, 2007, 2, s. 44 – 47.