Vilu si nechal postaviť typograf, vydavateľ a bibliofil Karol Jaroň, v rokoch 1925 až 1933 riaditeľ známej bratislavskej tlačiarne Slovenská Grafia, úzko spolupracujúcej so Školou umeleckých remesiel. Vila s nezameniteľným tvarom strmej pultovej strechy bola situovaná na južnom svahu v záhradnej časti mesta, ktorá v tom čase ešte nemala definovanú budúcu podobu. Architekti si uvedomovali význam novostavby v novom prostredí a dom navrhli s očakávaním, že sa stane koncepčnou predlohou ďalšej výstavby. V rámci členitého pôdorysu navrhli racionálnu pragmatickú dispozíciu s miestnosťami rozloženými v závislosti od svetových strán. Každé z troch obytných podlaží malo kontakt s okolitou prírodou. Na prízemí bola zimná záhrada, na horných poschodiach terasy. Kontrastom k otvorenosti stavby smerom na juh a východ bola mohutná šikmá plocha pultovej strechy, ktorá tvorila ochranný štít pred studeným vetrom a dažďom zo severu. Vila predstavovala v slovenskom prostredí ojedinelý príklad expresívnej funkcionalistickej estetiky. Neskôr však zrezanú severnú stranu dostavali a dom dostal podobu konvenčnej stavby. V roku 2011 pôvodnú vilu zbúrali a na jej mieste postavili banálny bytový dom.

Literatúra:
Vila pána riaditeľa Jaroňa. Slovenský staviteľ 2, 1932, s. 80 – 81.
HOŘEJŠ, Antonín: 10 roků architektonické práce A. Balána a J. Grossmanna. Bratislava, Slovenská grafia 1932. 52 s.
SARTORIS, Alberto: Gli elementi dell architettura funzionale. Sintesi panoramica dell'architettura moderna. Milano, 1941, s. 740.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.

Ilustrácie:
Slovenský staviteľ, 1932, Antonín: 10 roků architektonické práce A. Balána a J. Grossmanna, Archív Oddelenia architektúryHÚ SAV

Model vznikol v rámci projektu Projekt KEGA (modely): 003STU-4/2016